Rozhovor: Soňa Vnenčáková

22-letá sympatická slovenská závodnice startovala v našem závodě 2x: v roce 2014 vyhrála kategorii juniorek, když v celkovém pořadí žen skončila pátá, loni doběhla třetí. Po výrazném zlepšení výkonnosti v letošním roce patří mezi favoritky. A není divu – vždyť 11. září na mistrovství světa v běhu do vrchu v Bulharsku obsadila vynikající 4. místo!

Soňa Vnenčáková, foto: Brady Gerry
foto: Brady Gerry

Datum narození: 7.5.1994
Klub: AO Svit/AC Moravská Slavia Brno
Trenér: Jiří Šmiták
Největší sportovní úspěchy:

2015 – mistryně Slovenska v běhu do vrchu, vítězka Brněnského půlmaratonu, 2. místo na půlmaratonu MMM v Košicích
2016 – 4. místo na mistrovství světa v běhu do vrchu, na mistrovství Slovenska 1. místa na 5 000 m a 10 km na silnici, 2. místo v půlmaratonu, 3. místo na 10 000 m
2016 - 1. místo v Košicích při MMM půlmaraton v os. rekordu 1:17:44

Soňo, na mistrovství světa jsi před nedávnem poprvé v životě oblékla reprezentační dres. Jaké jsi měla pocity?

Bol to neuveriteľný pocit, počas celých troch dní som myslela na všetky tréningové hodiny a kilometre a tešila sa, ako ich zúročím. Je to niečo úplne iné ako bežať doma na Slovensku či v Čechách. Každý tu chce obstáť čo najlepšie a reprezentovať svoju krajinu s hrdosťou. Určite to bola veľká zodpovednosť a ja som sa snažila urobiť maximum, aby sa za mňa nikto nemusel hanbiť. Už sa teším, kedy si ho oblečiem znova a opäť zažijem ten pocit, že niekam patrím, že sme jeden tím a bojujeme spolu.

Cesta na mistrovství světa však nebyla snadná...

Od Slovenského atletického zväzu sme dostali dve podmienky. Vyhrať kvalifikačné preteky (Beh na Vtáčnik) a zabehnúť desiatku na dráhe pod 37 minút. Úprimne, začiatkom roka sa mi to zdalo nemožné. K limitu mi chýbala viac než minúta a štart do sezóny som mala slabý. Všetko vyvrcholilo katastrofou v Behu na Zniev, bol kvalifikačným kritériom na ME v behu do vrchu, kedy som vybuchla ako sopka. A to nielen fyzicky, ale aj psychicky. Vtedy som nemala chuť ani elán pretekať. Potom sa mi však skončila škola a ja som sa zrazu rozbehla. Limit na 10 000 m sa mi podarilo zabehnúť na poslednú chvíľu práve v rámci Triexpert Cupu časom 35:44. Nebyť jeho, do Bulharska by som asi neletela. Cesta to teda bola kľukatá, určite však stála za to! Nie nadarmo sa hovorí, že práve cesta je našim cieľom.

Soňa Vnenčáková

Na mistrovství světa jsi dosáhla svého největšího dosavadního životního úspěchu. Tvé překvapivé a zcela nečekané vynikající 4. místo bylo zcela jistě vykoupeno tvrdou tréninkovou přípravou. Jak často a kde trénuješ?

Väčšinou trénujem 6-krát týždenne, z toho asi 2-krát na štadióne. Ostatné behy absolvujem buď na cyklochodníku, alebo v teréne. Ja by som si vždy najradšej pridávala, našťastie mám ale skvelého trénera, ktorý nado mnou drží ochrannú ruku a nepustí ma cez hranicu. Vždy vie čo, kedy a ako.

Kde nejraději běháš v Brně a kde doma na Slovensku?

V Brne som si asi najviac obľúbila chodníčky cez Červený kopec, Myslivnu, Mariánske údolí a kvalitný štadión AC Moravskej Slavie, kde som vypotila nejednu kvapku potu. Úplne najradšej to mám ale práve v okolí priehrady, ktorú mám však od domu dosť ďaleko a z časových dôvodov tam veľmi nechodím. Doma vo Svite si zase užívam terén, lesy, kopce a nádhernú prírodu s výhľadom na milované Tatry.

Jezdíš také na soustředění?

Tento rok som vďaka mestu Svit a priateľovi Jurajovi mohla absolvovať dve sústredenia v zahraničí, na jar na Malorke a v lete v talianskych Alpách. Tam sme tréningové dávky značne navýšili. Tieto dni určite patrili ku kľúčovým počas celej prípravy. V októbri sme s trénerom pozvaní na reprezentačné sústredenie vo Vysokých Tatrách, na ktoré sa už veľmi tešíme. Budem to mať kúsok domov a prostredie tam je vskutku nádherné.

Soňa Vnenčáková

Co tě motivuje v tréninku a závodech?

Asi najviac radosť z tréningu, stav eufórie po ňom a keď vidím, že to bolo rýchlejšie, že to má zmysel. Najradšej mám keď je so mnou na tréningu aj tréner (na dráhe takmer vždy) a priateľ. Radosť a spokojnosť v ich očiach ma motivujú asi najviac. Je to akoby som išla dlhým tunelom, na konci ktorého je svetlo. Ak nebudem na tréningu makať, k svetlu sa nikdy nedostanem, neprekonám samú seba ani súperky. To je asi hlavný hnací motor. Na tréningu si často predstavujem, že to je závod, že už len posledné kolo, posledné metre do kopca. Zvíťaziť môže len jedna!

Jaké závody ti nejvíce vyhovují?

Keďže som Tatranka od srdca, najmilšie mi sú behy do vrchu v teréne. Čím strmší kopec a čím väčšie prevýšenie, tým lepšie pre mňa. Mám rada ten pocit, keď bežím a teším sa, kedy už konečne budem hore, hovorím si, že nikdy viac. Keď však dobehnem, nadýchnem sa čerstvého horského vzduchu a pozriem si výhľad. Vtedy sa nemôžem dočkať, kedy to absolvujem zas.

Ta trať na mistrovství světa ti zřejmě vyhovovala

Profilovo bola veľmi podobná mojim dvom najobľúbenejším pretekom: Behu na Vtáčnik a Horskému krosu Gerlach, ktorý sa beží z Gerlachova na Sliezsky dom v Tatrách, takže pár kilometrov od domu. Úvod bol trošku miernejší, čo nie je až tak moja šálka kávy, ale vďaka tomu to niektoré ženy prepálili a potom im chýbali sily v závere, ktorý už bol poriadne výživný, presne podľa môjho gusta.

foto: Ľubomír Ďurta

Tento rok byl pro tebe až na jarní část sezóny mimořádně úspěšným. Kromě už vzpomínaných úspěchů sis na všech tratích od 800 m až po půlmaraton vytvořila nové osobní rekordy. Čím to?

Predovšetkým vďaka trénerovmu dobre zostavenému plánu, tvrdej robote a vôle posunúť sa ďalej. Ako sa hovorí: „Kde je vôľa, tam je cesta!“ Stačí ju len nájsť. Trošku som si to urovnala v hlave, viac som sa koncentrovala na tréning a regeneráciu. Hlavne cez leto sa stali mojou prioritou.

V čem ještě vidíš své rezervy?

V psychike som sa dosť zlepšila, ale od ideálu to má poriadne ďaleko. Myslím na milión vecí naraz, a to ma potom trošku obmedzuje. Pre podanie kvalitného výkonu je nutná 100% koncentrácia. Mojou najväčšou rezervou je však regenerácia a oddych. Vždy si nájdem nejakú aktivitu a tie sú potom na vedľajšej koľaji. Pri tom sú rovnako podstatné ako tréning! Do budúcna by som to chcela zlepšiť.

V Brně studuješ na Fakultě sportovních studií fyzioterapii. Předpokládáš, že bys mohla jednou uplatnit získané vědomosti a praktické zkušenosti v přípravě sportovců?

To je jedným z mojich najväčších snov. Všetko sa snažím skúšať na sebe a naberať skúsenosti, aby som ich potom mohla zúročiť na iných športovcoch a predchádzať tak zraneniam z dekompenzácie. U nás sa totižto riešia až problémy, a príčina častokrát býva opomínaná. Zaujímam sa aj o športovú diagnostiku nielen výkonnostných, ale aj rekreačných športovcov.

Také letos ses rozhodla běžet náš závod Vokolo príglu. Těšíš se?

Vokolo príglu patrí k mojim srdcovým pretekom. Bude síce iba šiesty deň po polmaratóne v Košiciach, budem sa však snažiť vydať zo seba maximum a zároveň si beh čo najviac užiť. Už sa teda veľmi teším! Verím, že aj vy 

Co se ti na tomto závodě nejvíce líbí?

Predovšetkým nádherná kopcovitá trať so skalkami, schodmi, jesenné počasie, farebné popadané lístie, výborná organizácia, neuveriteľne priateľská atmosféra a parta kamarátov. Čo viac si bežec môže priať? Snáď už len kvalitný výkon.

Běžecká sezóna se pomalu chýlí ke konci. Které závody tě ještě letos čekají?

Klasická sezóna sa síce končí, tá moja ale ani zďaleka nie. Čaká ma ešte polmaratón v rámci MMM v Košiciach a Vokolo príglu. Sú mojimi obľúbenými a chcem si ich užiť na 100%. Potom sa vrhneme do tvrdej prípravy na majstrovstvá Slovenska v krose, kde sa mi snáď podarí vybojovať miestenku na majstrovstvá Európy v tejto disciplíne v kategórii U23, ktoré sa budú konať až tesne pred Vianocami.